Životopis Ivana Bellu – patróna Parku tmavej oblohy Poloniny

plk. gšt. Ing. Ivan Bella, prvý slovenský kozmonaut – oficiálny patrón Parku tmavej oblohy Poloniny

Ivan Bella (nar. 21. mája 1964) pochádza z Dolnej Lehoty (okres Brezno).

V roku 1983 ukončil Vojenské gymnázium v Banskej Bystrici a pokračoval v štúdiu na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach (dnes Letecká fakulta Technickej univerzity). Titul Ing. získal po úspešnom ukončení štúdiu v roku 1987.

V profesionálnej kariére pokračoval v roku 1993 v 33. leteckej základni stíhacích a bombardovacích lietadiel v Malackách ako letovod – programátor, lietal na strojoch MIG-21 a SU-22.

Let prvého slovenského kozmonauta sa začal pripravovať v roku 1997 na základe uznesenia vlády v rámci deblokácie ruského dlhu. Do konkurzu sa prihlásilo 32 pilotov stíhačiek. Za kozmonauta bol vybraný I. Bella, náhradníkom letu sa stal pplk. Ing. Michal Fulier (nar. 20.2.1955). 23. marca 1998  odchádzajú Hviezdneho mestečka (Stredisko prípravy kozmonautov J. A. Gagarina), kde intenzívna príprava trvala 11 mesiacov  (tá bežná je u kozmonautov 3 – 5 rokov). V auguste 1998 ho vybrali za člena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na orbitálnu stanicu Mir. Celkové náklady na prípravu a let boli 20 miliónov dolárov, ktoré boli hradené z deblokácie ruského dlhu.

Kozmická loď SOJUZ TM-29 na nosiči Sojuz-U štartovala 20. februára 1999 o 5. hodine 18. minúte nášho času z kozmodrómu Bajkonur umiestneného v kazašskej stepi. Veliteľom letu bol Rus Viktor Michajlovič Afanasiev, palubným inžinierom Francúz Jean-Pierre Haigneré a I. Bella ako kozmonaut-výskumník. Po 9 minútach letu dosiahli obežnú dráhu a po 34 obletoch Zeme sa spojili so stanicou Mir.

Vedecký projekt realizovaný Bellom mal názov Misia Štefánik, úspešne sa mu podarilo zrealizovať 4 projekty z oblasti medicíny, jeden z oblasti biológie a jeden z fyziky. Mimoriadne významným bol projekt Endotest v rámci ktorého sa ako prvý na svete podujal na pomerne rozsiahly experiment predpokladajúci odbery krvi v zložitých podmienkach bezváhového stavu a navyše aj vo zvýšených stresogénnych situáciách. Riešiteľ projektu, Richard Kvetňanský (riaditeľ Endokrinologického ústavu SAV v Bratislave) potvrdil po návrate jeho úspešnosť. Počas 3 dní bolo odobratých 12 vzoriek krvi, ktoré sa po pristátí úspešne dostali do laboratórií.

„Ostro sledovaný“ bol experiment s japonskými prepelicami, ktorých sa na Mire vyliahlo až 36, omnoho viac ako sa predpokladalo. S ich pracným kŕmením mali všetci kozmonauti plné ruky práce. Pred návratom ich bolo do inkubátora naložených 10, z čoho sa 3 (pravdepodobne pre chlad v inkubátore ako aj v pristávacej oblasti) dostali živé na Zem.

Návrat na Zem sa uskutočnil v module lode Sojuz TM-28 spolu s Genadijom I. Padalkom 28. februára 1999. Pristáli na padáku s plochou 1000 m v zasneženej kazašskej stepi a po zdravotnej prehliadke odleteli Do Hviezdneho mestečka. Osud modulu Sojuz TM-29, v ktorom Bella do vesmíru letel nie je doteraz presne známy.

Bellov let trval 7 dní 21 hodín a 56 minút. Slovenská republika sa tak stala 21. štátom, ktorý má svojho kozmoanuta a Ivan Bella bol 385. človekom vo vesmíre.

V roku 1999 mu prezident republiky prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Jeho meno nesie aj asteroid (22901) Ivanbella. Návrh pomenovania podala Slovenská astronomická spoločnosť pri SAS na odporúčanie P. Begeniho. Dráha asteroidu v slnečnej sústave je tu.

I. Bella je zamestnancom Ministerstva obrany SR, v rokoch 2004-2007 bol pridelencom obrany SR na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Moskve s priakreditáciou v Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku a Gruzínsku. V roku 2013 sa stal pridelencom Ministerstva obrany SR na Ukrajine.

Ovláda ruský a anglický jazyk. Žije v Bratislave. Je druhýkrát ženatý, z prvého manželstva má syna Ivana a dcéru Zuzanu. Jeho terajšia manželka Judita má syna Erika a spolu majú Samka.

Má rád extrémne športy (skok na lyžiach, parašutizmus – už od roku 1982), obľubuje country hudbu a folk.

Je dobrým popularizátorom a spoločníkom, hrá na gitare. Od roku 2012 je oficiálnym patrónom Parku tmavej oblohy Poloniny, slávnostne otvoril planetárium na Kolonickom sedle.

Zaujímavý rozhovor aj zo zákulisia prípravy a letu si môžete prečítať tu. Odporúčame aj Bellovu prezentáciu  a príspevok o jeho misii.

Použité zdroje: www.wikipedia.org, www.osobnosti.sk, www.kozmonautika.sk