Jarný astronomický deň úspešný

Prvý Jarný astronomický deň v Parku tmavej oblohy Poloniny (PTOP) sa uskutočnil 9. mája 2014 na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle (AO) a v obci Ulič, takmer v srdci Polonín. Milým prekvapením pre organizátorov bol záujem regionálnych aj celoslovenských médií.

Ešte 2 dni pred dňom D bola predpoveď meteorológov takmer beznádejná, no postupne sa zlepšovala presne podľa predpovede Aladina. Technikou nabité auto dorazilo na Kolonicu už večer a prví návštevníci sa ráno vynárali z hustej hmly. Tá však rýchlo redla a počasie bolo neskôr takmer ideálne.

Naša príprava v Uliči bola rýchla, skvelé organizačné zabezpečenie pod taktovkou starostu J. Holinku bolo vzorové. V prístrešku boli vypreparované zvieratá, kde bola aj moja srdcovka rys, či aj múdro hľadiaci výr. A aj nad zvieratami boli akosi symbolicky fotografie vhodného aj nevhodného svietenia, výber z fotosúťaže zameranej na svetelné znečistenie. Banery a postery pripomínali ďalšie významné májové dni v parkoch (23. 5. Deň karpatských parkov, 24. 5. Európsky deň parkov) aj potrebu chrániť nočné životné prostredie.

Záujem o ďalekohľady bol veľký už pred oficiálnym otvorením a tak sme si vydýchli a trošku posedeli až neskoro v noci. Dvere do Polonín (reportáž z otvorenia TU) poskytli skvelý priestor pre zábavu a hry detí. Invenčnej I. Buraľovej zo Správy NP Poloniny tu asistovali ochotné učiteľky z miestnej základnej školy, súťažilo sa takmer ako na olympiáde. V našej astronomickej časti sa tiež súťažilo, o ceny bol neskutočný záujem. A keď už niekto cenu nezískal, chcel mať na ruke či čele aspoň pečiatku s logom PTOP. Otázky nemali konca-kraja, od tých dospelých boli veru aj zapeklité, veď niektorí neváhali sem prísť aj zo vzdialenejších miest. Iste nik neoľutoval, mnohí si poťažkali skutočné meteority, aj keď Kňahyňa, ktorá tu dopadla v roku 1866 je len vo Viedni.

Slnko v refraktore potešilo krásnymi skupinami slnečných škvŕn a aj maličký Lunt uchvacoval štruktúrou chromosféry, filamentami i protuberanciami. Krepuskulárne lúče, ľudovo nazývané „Božie prsty“, pri súmraku spoza hustnúcej oblačnosti sa nakoniec neukázali ako hrozba, ale predzvesť krás nočnej oblohy. Jedinou nevýhodou nočného pozorovania bola značná vlhkosť a s ňou spojené rosenie optiky. Kulisu robilo vzdialené húkanie sovy, vysoká zver či plačlivá líška.

Drevená pagoda možno pripomínala aj chrámy starých Mayov, ktorí taktiež uctievali Slnko, atmosféru dotvárala predvečerná opekačka. Cestou na Kolonicu neskoro v noci sme v aute boli ako na ihlách, veď len nedávno tu bola v noci pri ceste statná medvedica… Boli sme unavení, no spokojní.

Ráno na AO sme mali prekvapenie aj my, Informačné centrum PTOP už bolo vynovené, vpredu mohutný baner nočnej oblohy, vo vnútri nielen PTOP, ale aj BOTO, JOTO či BPGN. Na čelnej stene je však už aj naša idea z čias vyhlásenia PTOP: chránené územie tmy Východné Karpaty. Veď vlani bol vyhlásený BPGN a teraz sa začínajú aktivity aj na Ukrajine. Keď sa „dielo“ podarí, bude toto nové územie na rozlohe vyše 2 000 km².

Už v aute do Rimavskej Soboty nás potešili správy z rozhlasu, večer aj reportáž vo večerných televíznych novinách RTVS (od 18:40 min.).

Táto akcia bola výsledkom dobrej spolupráce s našimi kolegami v Českej republike, kde vznikla aj myšlienka takto propagovať nočnú oblohu.

P. Rapavý