Národný park Poloniny
Národný park Poloniny
Park tmavej oblohy Poloniny sa nachádza na území Národného parku Poloniny (a v jeho okolí), ktorý sa okrem iného vyznačuje tým, že má výnimočne malú hustotu osídlenia (9 obyvateľov na km2). Zároveň je to najmenej navštevovaný národný park na Slovensku, preto je vplyv človeka na životné prostredie minimálny. Národný park leží na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskij nacionaľnij prirodnij park (ukr. Ужанський національний природний парк) na Ukrajine.
Z hľadiska svetelného znečistenia, je územie Národného parku Poloniny najtmavšou oblasťou na Slovensku. Prirodzená nočná tma a nočné biorytmy všetkých živých organizmov sú najmenej narušené. Aj vďaka tomu je na území národného parku mimoriadna koncentrácia endemických a ohrozených druhov rastlín, húb a živočíchov.
Národný park Poloniny je najvýchodnejším slovenským národným parkom s pôvodnými rozľahlými jedľovo-bukovými lesmi a pralesmi Stužica, Rožok a Havešová, ktoré sú od roku 2007 zapísané na zozname svetového prírodného
Prales Havešová je národná prírodná rezervácia v Národnom parku Poloniny v Bukovských vrchoch, ktorá je zapísaná vo Svetovom zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
dedičstva UNESCO. Od roku 2004 sa v parku nachádzajú lokality európskeho významu NATURA 2000.
Národný park je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty vyhlásenou UNESCO v roku 1993 – jedinej na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov (164 190 ha).
„Naj“ na Slovensku
- najväčší komplex pralesov na Slovensku,
- najvýchodnejší bod na Slovensku,
- najviac národných kultúrnych pamiatok v rámci národných parkov Slovenska – drevené kostolíky,
- najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku – Starina (60 miliónov m3 vody),
- najväčší výskyt veľkých lesných zvierat (vlk obyčajný, medveď hnedý, zubor lesný, mačka divá, rys ostrovid, los mokraďový),
- najvyššie položený vojenský cintorín z 1. svetovej vojny na Slovensku na vrchu Predný Hodošík (825 m),
- súčasť jedinej biosférickej rezervácie UNESCO na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov (164 190 ha).
Najvyšší vrch je Kremenec (1 221 m), ktorý je aj najvýchodnejším bodom Slovenska, kde sa stretávajú hranice troch štátov: Slovenska, Poľska a Ukrajiny.
Súčasťou chráneného územia sú národné kultúrne pamiatky – drevené kostolíky (cerkvi) východného obradu. Najstaršie pochádzajú zo 17. storočia. V niektorých sa dodnes konajú bohoslužby.
