Dvere do Polonín

01-IMG_2677 Keď bol v rámci zahájenia turistickej sezóny v Poloninách slávnostne otvorený aj náučný chodník Pod tmavou oblohou, napísala D. Rapavá pekný článok „Bohom zabudnuté…či požehnané Poloniny“. Už vtedy, začiatkom júna, bolo v Uliči vidieť mnohé z realizácie projektu Dvere do Polonín, no to čo sa tu urobilo, prekvapilo aj tých najväčších optimistov, ku ktorým sa s hrdosťou hlásim.

Ambiciózny projekt podporila Karpatská nadácia v rámci programu Spoločne pre región, realizátormi bolo OZ Čemerica, obec Ulič a Správa NP Poloniny. Na príprave projektu sa podieľal aj náš člen P. Begeni, zamestnanec US Steel Košice. Z pera I. Buraľovej, iniciátorky myšlienky vzišla myšlienka na vytvorenie jedinečného oddychového areálu v obci Ulič, na mieste, ktoré bývalo zarastené krovím, kde sa občas vyvážali aj odpadky… Nápad je jedna vec, je poznačená entuziazmom, no realizácia býva často tŕnistá. Nakoľko však projekt mal plné pochopenie J. Holinku, starostu obce Ulič, išlo to (možno) ako po masle.

V Uliči sme boli týždeň pred termínom otvorenia tohto areálu (o tom článok tu) a boli sme milo prekvapení všetkým, čo sme tu videli. Keď som však prišiel na to slávnostné otvorenie v prvú októbrovú nedeľu, neveril som vlastným očiam. To čo sa ešte urobilo za ostatný týždeň bolo priam neuveriteľné a napĺňalo ma to hrdosťou nad tými „našimi Poloninami“, ktoré sú možno zabudnuté, no iste aj požehnané. A určite požehnané skvelými ľuďmi.

Na slávnosť 6. októbra v miestnom amfiteátri prišlo asi 200 ľudí a snáď väčšina z nich tu iste aj pracovala a skrášľovala. V domácich aj hostiach bolo vidieť ako v nich hrajú všetky žilky pri pestrom kultúrnom programe, o ktorý sa postarali dievčence z folklólneho súboru Polonina z Uličského Krivého a zvlášť zo ZUŠ v Snine. V úvodnom príhovore starosta obce poďakoval všetkým, ktorí sa na projekte podieľali a riaditeľ Správy NP Poloniny M. Buraľ ešte potešil aj tým, že ďalší rozvoj tohto regiónu je zabezpečený podporou v rámci projektu Švajčiarskeho finančného mechanizmu Rozvoj ochrany prírody a chránených území v slovenských Karpatoch.

Na realizácii projektu Dvere do Polonín sa podieľali desiatky dobrovoľníkov, aktivačných pracovníkov, miestnych hasičov, rybárov, školákov… Kvetinovú výzdobu zabezpečili dôchodcovia a ich aktivita bola prekvapením aj pre samotného starostu.

Po slávnostnom programe boli pre deti priamo „za dverami“ pripravené hry a súťaže, na svoje si však prišli aj dospeláci. Upravený areál zaujme predovšetkým drevenými sochami miestneho rezbára M. Gaľa, no aj kvetinovými špirálami, invenčne riešenými bludiskami z vŕbových prútov, no aj otváracími doskami – hádankami alebo veľkoplošnými informačnými tabuľami. Nuž a keďže je tu aj Park tmavej oblohy Poloniny, potešila ma Veľká pavučina súhvezdí, či logo so smerovkami k ďalším chráneným územiam tmy vo svete. Deti súťažili, dospelí si čítali a ja som len sa radosťou počúval pochvalné slová, ktoré si medzi sebou vymieňali nielen tí, ktorí sa na projekte podieľali.

Nuž a aby som nezabudol. V strede obce, pri úžasnej galérii drevených kostolíkov, je model asteroidu Poloniny, ktorý bol Medzinárodnou astronomickou úniou pomenovaný na počet Parku tmavej oblohy Poloniny. Z informačnej tabule sa na návštevníkov usmieva aj oficiálny patrón Parku, náš prvý kozmonaut I. Bella.

Popísať všetko, čo tu je sa snáď ani nedá, to sa jednoducho musí vidieť.

Príďte a potešte sa.

Ak ostanete aj po západe Slnka, bude sa nad vami klenúť tmavá obloha s množstvom iskrivých hviezd a striebristým pásom Mliečnej cesty.

P. Rapavý

P.S.

Na jednom z panelov boli aj verše 15-ročného T. Sedláčka zo Stakčína:

Čo sú krásy? Čo sú divy?

Moria, hory či krajiny?

Časť územia blízko Sniny,

známe menom Poloniny.